Tradičná švajčiarska vianočka

V tomto článku sa dozviete, ako sa pečie tradičná švajčiarska vianočka z kvásku. Jej chuť vás môže, samozrejme, potešiť nie len na Vianoce, ale aj kedykoľvek počas roka.

Aký je vlastne rozdiel medzi slovenskou a švajčiarskou vianočkou?

Pletené sladké pečivo má tradíciu v mnohých kultúrach, nie len našej. Preto som sa rozhodla, že na tieto Vianoce vyskúšam trochu inú „vianočku“. Táto švajčiarska, ktorej recept vám prinášam, sa od našej vianočky mierne líši chuťou aj konzistenciou. Prvým (a asi najvýraznejším) rozdielom je to, že švajčiarska vianočka neobsahuje vajcia (iba na potretie). Ak teda z nejakého dôvodu nemôžete alebo nechcete konzumovať vajíčka, môže byť pre vás vhodnou voľbou. Pokiaľ ide o chuť a konzistenciu, povedala by som, že je ako niečo medzi našou vianočkou a chlebom. Je tiež o niečo menej sladká.

A je tu ešte jeden veľký (doslova) rozdiel: Tradične mala mať švajčiarska vianočka veľkosť a váhu 1-ročného dieťaťa. Len si to predstavte! Ale žiadne strachy, z môjho receptu upečiete veľkosť, ktorá je oveľa vhodnejšia pre bežnú dvojgeneračnú domácnosť.

tradičná švajčiarska vianočka maslo kvások kvásková

História ma vždy bavila, tak dúfam, že aj vás, lebo tu je:

Švajčiarske sladké pletené pečivo, ktoré tu od začiatku pre jednoduchosť nazývam vianočkou, sa v krajine svojho pôvodu volá „Zopf“ alebo „Butterzopf“. V preklade to znamená „vrkoč“. Kedysi vraj pohrebné rituály zahŕňali to, že po smrti muža si jeho žena odrezala vrkoč a pochovala ho spolu s ním. Neskôr sa na miesto vlasov začal na pochovávanie používať pečený Zopf, a ešte neskôr sa už nepochovávalo nič a Zopf sa proste jedol.

Až do 17. storočia bolo Zopf možné piecť a jesť jedine na deň svätého Tomáša (deň zimného slnovratu) a na Nový rok, a bolo to aj ošetrené zákonom. V roku 1629 však švajčiarski pekári spísali petíciu a podarilo sa im u panovníka presadiť, aby sa z Zopfu mohli ľudia tešiť aj každý deň v roku.

V súčasnosti sa toto pečivo vo Švajčiarsku jedáva tradične v nedeľu na raňajky a podáva sa s maslom a džemom.

Ako vyzerá švajčiarska vianočka?

Ako už jej pôvodný názov napovedá, švajčiarska vianočka (teda Zopf) vyzerá ako vrkoč. Podobnosť s reálnym vrkočom simuluje aj tým, že je na jednom konci o niečo hrubšia a na druhom tenšia. Pletie sa buď zo štyroch prameňov, alebo z dvoch, ktoré sú na začiatku zdvojené. A spôsobov pletenia je, samozrejme, neúrekom. Ja vám ukážem ten, ktorý sa mi najviac páči, ale ak by ste chceli skúsiť iný, kamoš Google vám s tým iste rád pomôže.

Čo ak nemám kvások?

Tento recept je určený pre použitie kvásku. Možno v budúcnosti pridám recept aj na Zopf z kvasníc, ale v blízkej dobe to neplánujem.

Ako rýchlo bude vianočka hotová?

Štartér je potrebné nechať vykysnúť 10-12 hodín. Ideálne je s ním treba začať pracovať vtedy, keď vytvorí mierny oblúk (tvar kupoly). Cesto treba nechať kysnúť 2-3 hodiny a zapletenú vianočku opäť 2-3 hodiny.

Dĺžka jednotlivých fáz závisí najmä od teploty prostredia, ale aj od sily kvásku – nový alebo zanedbávaný kvások kysne pomalšie ako ten, ktorý je často používaný a kŕmený.

Vianočka sa potom pečie cca 45 minút.

tradičná švajčiarska vianočka kvásková maslová

Máte chuť na ďalšie koláčiky vhodné na vianočný stôl? Vyskúšajte napríklad tieto:

(časom pribudnú)

Tradičná švajčiarska vianočka (kvásková)

Štartér:

100 g hladkej múky
60 g vody
1 PL kvásku

Cesto:

štartér
500 g múky
½ čl soli
60 g masla
300 ml mlieka
50 g cukru

Na potretie:

1 žĺtok
1 čl mlieka

Postup:

Zo 100 g hladkej múky, 60 g vody a 1 polievkovej lyžice cukru vymiešame štartér. Necháme ho prikrytý kvasiť na teplom mieste 10-12 hodín.
Maslo roztopíme v mlieku, zamiešame doň aj cukor a necháme vychladnúť na izbovú teplotu.
Zo štartéra, múky, soli a mliekovo-maslovo-cukrovej zmesi vymiesime hladké a nelepivé cesto. Môžeme použiť ruky alebo stojanový mixér s hnetacím hákom. Tak či tak to potrvá cca 10 minút.
Cesto prikryjeme, vrátime na teplé miesto a necháme 2-3 hodiny vykysnúť, kým nezdvojnásobí objem. Počas procesu kysnutia ho 1-2 krát poprekladáme.
Po vykysnutí cesto vyklopíme na nepomúčenú dosku (nemalo by sa lepiť) a rozdelíme na dve časti.
Každú z častí hánkami popritláčame na dosku tak, aby nám vznikol štvorec. Ten potom zagúľame do valčeka a rukami rozváľame na dlhší valček. (Prvú časť s roztlačením cesta do štvorca je možné vynechať. Robí sa kvôli tomu, aby boli výsledné valčeky krajšie.)
Z týchto dvoch valčekov zapletieme vianočku (presný postup pletenia nájdete nižšie).
Vianočku potrieme rozšľahaným žĺtkom, do ktorého sme pridali trochu mlieka. Pri tom si treba dávať pozor, aby sme dobre natreli všetky záhyby. Potom vianočku prikryjeme väčšou nádobou (aby sa o ňu neprilepila) a opäť dáme na 2-3 hodiny vykysnúť. (Ak nemáte vhodnú nádobu na prikrytie, tak vianočku ešte nenatierajte, a prikryte ju utierkou.)
Rúru predhrejte na 175 C. Vianočku po nakysnutí opäť potrite žĺtkom a pečte približne 45 minút – do krásne tmavozlatohneda.
Nechajte vychladnúť (ideálne na mriežke) a môžete sa do nej pustiť.

Pletenie:

Ako som už uviedla vyššie, základom sú dva dlhé valčeky z cesta. Tieto navzájom prekrížime, aby nám vznikli akoby štyri nožičky. Nožičky si nazveme 1, 2, 3 a 4.